Rozprávka o myške Trebiške

Táto rozprávka bola napísaná vďaka nápadom a motívom žiakov 3. A triedy.

Takže, začíname…

Rozprávka o myške Trebiške 

Kde bolo tam bolo… Každá rozprávka sa takto začína a moje deti ma na tento začiatok  upozornili, že to tak musí byť v rozprávke, takže som ju začala takto aj ja.

Kde bolo tam bolo, bola raz jedna škola. Škôl je veľa, ale táto bola naša! Každé dieťa, každý zamestnanec ju inak nevolá ako TREBIŠKA. V tejto škole bolo, samozrejme, veľa detí, pani učiteliek a pánov učiteľov, pani vychovávateliek, boli tam aj tety upratovačky a aj ujo školník. V tejto škole kraľoval – prepáčte – riaditeľoval kráľ Peter. Bol to veľmi dobrý, láskavý a veselý ,,kráľoriaditeľ“. Vládol pevnou, ale láskavou rukou. Ale ja si myslím, že je to takto na každej škole. No iba na našej škole je jedna zvláštna postavička. Všetci ju voláme myška Trebiška. Tíško celý deň stojí nepohnuto na jednom mieste. Deti okolo nej prechádzajú, niektoré ju pohladia, niektoré pochvália, aké má pekné šaty a idú ďalej za svojimi povinnosťami. A veruže je na čo sa pozerať, pretože myška Trebiška je vždy oblečená podľa ročných období. Raz je z nej veselé jarné dievčatko, raz zase kvetinová letná víla, jesenná dáma alebo snehová princezná. Proste tip-top kočka. Pardon, myška! A takto si naša myška stojí na chodbe a pozoruje dianie okolo seba. Ale čo sa deje v noci, to nikto už nevie. Chcete to vedieť? Dobre! Rozpoviem vám  jeden príbeh, ako myška Trebiška zachránila našu školu. Počúvajte pozorne! Každú noc, keď všetko stíchlo, prebúdzala sa naša myška. V tom tichu bolo zrazu počuť tichý nádych a výdych, ale aj tichulinký smiech. Deti nebojte sa, to nie je strašidelná rozprávka! To len naša myška Trebiška sa každú noc mohla pohnúť a popozerať sa po našej škole. Každú noc si myška zatancovala po všetkých triedach, zacvičila si v telocvični, prečítala niečo zo zabudnutých učebníc a zošitov, aby bola múdrejšia. Tu zdvihla stratenú rukavicu, pokrútila hlavou, čo zase chlapci nezbedníci urobili s lavičkami. Všetko ponaprávala, a takto veselo jej ubiehal čas počas noci.

Raz si tak v jednu noc veselo tancovala a pospevovala až sa dostala do odľahlejšej chodby našej školy. Zbadala, že jedno okno je pootvorené. Práve ho chcela zavrieť, keď tu zrazu začula hlasy. Myška bola zvedavá, a tak sa započúvala. Tu trochu odbočím, aby som vám predstavila jednu partiu. Bola to partia myší, ktorá škodila v každej škole. Kde sa dostali, všade všetko ničili. Hotová pohroma! Viedol ich obávaný myšiak Miki. V jeho partii bola potkanica Potkyna, myška Hryzka, potkan Kežmark a obávaný potkan Fúzik. A táto partia si už dlho robila zálusk na našu školu. Jej cieľom bolo prepadnutie a zničenie všetkého, aby sa deti potom nemohli učiť a neboli múdre. No to ešte nevedeli, čo ich čaká! Táto škola patrila našej myške Trebiške! A ona sa rozhodla, že ju zachráni. Počula, ako sa banda dohaduje, že sa pod otvoreným oknom stretne o dve hodiny a napadne školu. Možno si poviete: ,,Stačí zavrieť okno a vec vybavená.“ Ale teraz bola príležitosť sa s touto partiou vysporiadať. Teraz si ich plán myška Trebiška vypočula, no nabudúce sa jej to nemusí podariť. A tak začala konať! Rýchlo prebehla do školskej jedálne a schytila niekoľko obrusov. Vbehla do kuchyne a otvorila chladničky. Mala šťastie. Na druhý deň mali tety kuchárky variť špagety s kečupom a syrom. Schytila hrudku syra, fľašu a utekala naspäť. Položila si to pod okno a utekala ďalej. Pobrala vedrá, saponáty a metlu tetám upratovačkám a začala pripravovať pascu. Pod otvorené okno položila hrudku syra. Na zem položila obrus, na ten obrus rozliala saponát a tesne pod okno rozložila vedrá naplnené vodou. Bola pripravená. Nemusela dlho čakať. Pod oknom v tom tichu začula šuchot. Partia prichádzala! Myška sa v duchu pousmiala. Vedela, že teraz alebo nikdy! To bude mela! Škoda, že ju deti nevidia, ako bráni ich školu. Pod oknom sa partia pripravovala na vniknutie do školy. Prvý liezol, samozrejme, vodca Miki. Vyskočil na parapet a zrazu…! Zacítil syr. „Aká lahôdka, musím ho mať,“ povedal si a skočil dovnútra. „Čľup,“ zjojkal, padol do vedra s vodou a šplechol sa celý mokrý na saponátový obrus. Tam ho naša myška začala v tichosti mydliť metlou. Ostatné myši nič nezačuli, tak sa pobrali za svojím vodcom. Postupne po jednom popadali dovnútra, kde ich pekne ručne stručne metlou vyobšívala myška Trebiška.

,,Tak vitajte u nás. Zacnelo sa vám za školou?“ spýtala sa myška. „Prosím, nech sa páči. Ja vám to umožním. Pozbierajte sa, poutierajte sa a hajde do triedy!“  veselo skríkla. Myši boli také preľaknuté, že vôbec neodporovali a rýchlo sa pratali do lavíc. Myška Trebiška sa postavila za katedru a spustila na nich všetky vedomosti, ktoré sa ona naučila. Myši sedeli v laviciach ako zmoknuté sliepky a učili sa až sa im z hláv parilo. Ďalšiu hodinu ich myška Trebiška zahnala do telocvične. Partia „makala“ ostošesť. Lopty lietali z jednej strany na druhú, no len nie do koša. Nechcite ich vidieť, keď viseli na rebrinách. Jednu nôžku ešte zdvihli, ale obidve? Vodca Miki sa o to pokúsil. Roztrhli sa mu gate na zadku a bola hanba preveliká. Ostatné myši sa od smiechu neudržali na rebrinách a popadali dolu. Myške Trebiške ich už bolo aj ľúto. Chcela ich pozvať do školskej jedálne na syr. Ale keď myši počuli, kde majú ísť, poďakovali sa a že reku, treba už ísť aj domov, urobiť si domáce úlohy a vyspať sa. Ony si mysleli, že budú musieť školskú jedáleň zmývať. A to už bolo nad ich sily. Myške Trebiške pomohli všetko poupratovať a odložiť na miesto. Sľúbili jej, že v tejto škole sa už nikdy neukážu a rýchlo popreskakovali cez okno von do tmy. Túto partiu už viac nikdy nikto nevidel. A myška Trebiška? Ju môžeme vidieť v našej škole na Trebišovskej ulici v Košiciach. Spokojne si stojí na chodbe a okolo nej pobehujú naše deti.

Len teta upratovačka sa divila, že jej chýbalo zo saponátu a teta kuchárka darmo hľadala hrudku syra. Myška Trebiška ju vyhodila. Predsa z hygienických dôvodov.